Vianoce, Vianoce prichádzajú,
šťastné a veselé…
Dlhé zimné večery si voľakedy ľudia krátili tým, že sa stretávali. Aby tieto stretnutia boli aj užitočné, brali si zo sebou ženy aj kolovrat a kúdeľ. Spriadali ľan na nite, z ktorých potom šikovné gazdinky tkali plátno na odevy. Alebo sa chodilo na páračky, kde sa stretávali starí i mladší, dievčatá a chlapci. Pokým dievky párali perie a predbiehali sa, ktorá najviac napára, mládenci si obzerali dievky, ktorá by ktorému najviac pasovala. Zima v Liptove bývala tuhá a dlhá. Gazdinky, ktoré začali s páračkami, či pradením a nestačili túto prácu dokončiť do jedného až dvoch týždňov pred Vianocami, pokračovali v nej až po Troch kráľoch. Nuž, ale pred Vianocami sa v každej domácnosti riadilo – gruntovalo. V niektorých domoch stihli ešte aj vybieliť. Potom vysidolovať mosadzné kľučky na dverách a oblokoch, poprestierať čisté koberce na vyrajbanú dlážku… Posledné dni pred Vianocami chlapi narúbali dreva, narezali sečky pre dobytok a ženy napiekli kysnutých koláčov, sladkých s makom, alebo tvarohom, slaných s kapustou.
Na Štedrý deň doobeda rodičia pripravili vianočný stromček osadený do stojana, alebo zavesený za vrcholec pod povalou nad stolom. Pred večerou sa gazda, alebo gazdiná, pomodlili a všetci pri stole spievali vianočné nábožné piesne. A čo sa večeralo? Opekance s makom, kyseľ, alebo kapustnica s hríbami, sušenými slivkami a varené mäso. Po večeri zobral gazda z opekancov a namieril si to do maštale a chlievov, kde každé zvieratko dostalo z vianočného jedla. Chlapci aj dievčatá chodili po večeri vinšovať a spievať koledy pod okná rodine a susedom. Niektoré vinše sa zachovali až dodnes. Napr.:
Vinšujem vám v tieto slávne sviatky,
aby vám dal Pán Boh šťastia,
hojného božského požehnania,
na poli úrodu, v dome príplodu,
na statočku rozmnoženia,
na dietočkách potešenia
a vám všetkým dobrého zdravia!
Za takéto pekné vinše dostali jabĺčko, koláčik, niekde aj korunku – dve. Večer sa sedelo pri stromčeku, na ktorom horeli sviečky. Pod stromčekom si každý našiel to, čo potreboval – kapce, sveter, šál, čiapku, či rukavice. Sem – tam bola darčekom knižka, či dáka hračka.
Od Vianoc do Troch kráľov sa nepúšťalo do veľkých prác. Tieto dni sa niesli vo sviatočnom vianočnom duchu. Ľudia sa navzájom navštevovali a z takýchto stretnutí vznikali rôzne pranostiky a ľudské múdrosti. Napr.:
- Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
- Aké sú dni od Lucie do Vianoc, také budú mesiace v novom roku.
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Katarína na blate a Vianoce na ľade.
- Lepšie sú Vianoce treskúce , ako tečúce.
- Biele Vianoce, zelená Veľká noc.
- Keď na Narodenie Krista pršať začne, po štyri týždne počasie bude mračné.
- Od Vianoc do Ducha nespúšťaj sa kožucha a po Svätom Duchu dobre zas v kožuchu.
Spätosť vidieckeho ľudu s kolobehom času v priebehu roka sa odráža aj v nasledujúcich pranostikách:
- Na Božie narodenie o blšie prevalenie.
- Na Nový rok o kurací krok.
- Na Tri krále o krok dále.
- Na Hromnice o hodinu více.
Na záver chcem popriať všetkým čitateľom dovalovských stránok požehnané prežitie vianočných sviatkov a do nového roka veľa zdravia, šťastia a spokojnosti.
Klementína Štepitová