Už v škole nás učili merať a počítať veličiny a vyjadrovať ich číslami. Číslo samo osebe ešte nič neznamená. Vedľa čísla musíme udať jednotku veličiny, ktorú meriame. Napr. 5 kg, 2,7 m, 220 V atď. A tak je to aj s veličinou zvanou „čas“. Čas patrí medzi hlavné fyzikálne veličiny a jeho základnou jednotkou je sekunda (sec). Je to veľmi malá jednotka a v bežnom živote hodnotu času najbežnejšie vyjadrujeme v minútach, hodinách, dňoch, týždňoch, mesiacoch, rokoch.
Bez možnosti merať čas by sme stratili možnosť orientovať sa v ňom. Neznáme by pre nás boli pojmy včera, zajtra, ráno, večer, o týždeň, o mesiac, o rok. No aj tak oproti ostatným fyzikálnym veličinám má jednu zvláštnosť. Vieme sa v ňom pohybovať iba v jednom smere a to dopredu. V našom vnímaní čas plynie, nevieme sa v ňom vrátiť, nevieme ho zastaviť, nevieme ho vymazať. Ľudove povedané: „To čo sa už stalo, už sa neodstane!“ Pripomína nám, že máme k dispozícii len určitý obmedzený čas a treba s ním hospodáriť tak, aby sme ho múdro využili a nepremárnili.
A práve končiaci sa starý a začínajúci nový rok sú príležitosťou k bilancovaniu toho starého a predsavzatiam v novom roku. Pre každého, pre starých i mladých! Súčasný stav spoločnosti, v ktorej žijeme, znásobuje možnosti na konanie dobra i zla.
Žiaľ, žijeme v prostredí, v ktorom nám komunikačné médiá sprostredkujú nebývalé množstvo informácií, ktoré nás nepotešujú, nepovznášajú, ale depcú. Väčšina z nich hovorí (aj v záujme upútania) o ľudskej zlobe. O vojnovom utrpení, hlade, biede, vraždách, vlámaniach, krádežiach, podvodoch, alkoholizme, drogových závislostiach, ekologických katastrofách, priemyselných haváriách. Je smutné, že aj vo svojom bezprostrednom okolí sa s takýmito javmi stretávame a mnohí máme s tým aj osobné skúsenosti.
Zdá sa, že zlepšenie neprináša ani prísnejšia legislatíva, napomínania, obmedzenia, súdy, tresty. Je namieste otázka, čo s tým, ako to napraviť?
Sú to zložité otázky, na ktoré nikdy nebola a nie je jednoduchá odpoveď. A tu mi prichádza na um odkaz J. A. Komenského z jeho „Všenápravy“, že každý musí začať s nápravou sám od seba a svojho okolia. V takejto aktívnej účasti ľudí rozumie Komenský miesto človeka vo stvoriteľskom diele Božom.
Tak pokúsme sa o to!
Klementína Štepitová
Vyberáme z emailov
