Autor: Klementína Štepitová
Takto spomínajú starší Dovalovci na mesiace jún a júl
Voľakedy boli mená svätých najpresnejším určením termínu poľnohospodárskych prác, ale aj osláv. Kosenie trávy u nás na Liptove začínalo na svätého Jána (24. júna). Chlapi si už vopred nakovali kosy a skoro ráno sa vybrali na lúky kosiť. Veď seno bolo základným krmivom pre dobytok. Muži na lúkach aj prespávali v stodolách.
Ženy, ráno porobili okolo domu a vo dvore, vyhnali kravky na pašu. A hybaj koscom s fruštikom (raňajky). Zväčša to bývali halušky. Hneď sa pribrali roztriasať radky nakosenej trávy − nech schnie! Potom keď obschla rosa roztriasli aj baby sena , ktoré bolo nakosené deň predtým. Kosenie a sušenie sena boli dôležité práce v roľníckych rodinách. K týmto boli vedení aj mladší členovia rodiny. Chlapcov od mala otcovia učili ako držať kosu, ako ňou narábať, ako si ju osličkou naostriť. Dievčatá zas mamy priúčali ako trávu roztriasať, obracať, zahrabovať, klásť do báb − či na ôstrmy, alebo znášať spod Hája na noselniciach ku stodole. Práca to bola veselá, hlavne keď bolo pekné počasie. Vtedy bola chuť aj zaspievať si a zaujúkať. Trebárs túto:
Hrabaj dievča hrabaj to zelenô seno.
Ja by ho hrabala, nemám nakosenô ! Ujujúúúj !
Spod Hája, alebo z Petrmáňa ku Dovalovcu sa ozývali aj dohadzovačky:
Na ty Marka Papajovie za frajera Paľka Dúbravcovie.
Na ty ho na ! Ujujúúúj !
…alebo podľa spomienok pani Ruženy Papajovej (*1925):
Na Jána prišli pľušte, babky sena pobralo, zamáčalo do polovice Úvrať múľu, na Petra Pavla sa kosil Dielec a Dedovec, potom sa šlo na Lúky a Petrmáň. Prišli sme na Lúky a švápka bola na tabak, čo mráz v noci vňať opálil.
V období okolo sviatku sv. Jána sa pálili v chotári „Jánske ohne“. Väčší zurvalci si neodpustili preskakovanie vatry. Bolo veselo. Mládenci aj dievky spievali okrem iných ľudových aj túto:
| O, Jáne ,náš Jáne, kde ťa páliť máme, |
| na dovalovskej stráne, tam ťa páliť máme . |
| Koho oženíme Paľka Dúbravcovie, |
| Koho že mu dáme, Marku Papajovie! |
24. jún bol aj sviatok pastierov. Na salaši valasi s bačom robili hostinu. Uvarili baraninu, nachystali syra a žinčice. Ženy z dediny doniesli čerstvého chleba, kysnutých koláčov aj krpku s pálenkou a oslávili tento sviatok.
Na svätého Jakuba a svätej Anny (25. a 26. júla) bolo treba okopávať kapustu a hlúboviny. Ženy si vtedy zanôtili túto:
Dneska je Jakuba, zajtra bude Anny,
krúťte, že sa krúťte, vy kapustné hlavy!
Po svätom Jakube gazdinky vyberali cesnak zo zeme,
lebo potom vraj jeho sila do zeme uteká.
Na sviatok Petra a Pavla – 29. júna tvrdili naši predkovia, že títo svätí sejú huby. Nuž bolo sa treba pobrať na ne do Hája.
Pripomínajme si tieto časy, veď boli súčasťou nášho života. Možno oslovia aj našich vnukov, veď je užitočné a zdraviu prospešné vracať sa do prírody, žiť s ňou a chrániť ju.