Prvé sväté príjmanie detí sa uskutočnilo v nedeľu 4. júna počas slávnosti Zoslania Ducha Svätého vo farskom kostole sv. Martina v Dovalove. Túto sviatosť prijali aj deti v Pribyline, a to v nedeľu 18. júna.
V tohtoročnú Svätodušnú nedeľu sme prežívali v našom farskom kostole sv. Martina znásobenú radosť.
„V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať.“ (Sk 2,17-18)
Počas Turíc dostali apoštoli mocnú posilu svedčiť o Ježišovi, rozhlasovať dobrú zvesť všetkým ľuďom. Toto poslanie sa netýka len ich. Všetci ľudia v Krista veriaci máme milú povinnosť ohlasovať, že Kristus vstal z mŕtvych pre našu záchranu a spásu.
Tešíme sa, že po dlhých sedemnástich rokoch, prišli do nášho farského spoločenstva mladí rodičia, ktorí sa rozhodli poskytnúť svojim deťom náboženskú výchovu, a i tak šíriť dobrú zvesť.
Vďačíme Pánu Bohu za milosť, že v tento veľký deň Turíc mohlo päť detí Peťka, Marcelka, Nicolas, Terezka a Samko po prvýkrát prijať Sviatosť Oltárnu. Z rúk dôstojného otca Andreja prijali do srdiečok najdôležitejšieho Hosťa svojho života.
Prijímanie nebeského Chleba udržuje vo všetkých nás účasť na Božom živote, ktorú sme dostali pri krste, podľa Kristových slov: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mene a ja v ňom, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6,57,55)
Zdenka Jurčová
Katechizmus o Eucharistii
Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Tí, čo boli krstom povýšení na hodnosť kráľovského kňazstva a birmovaním hlbšie pripodobnení Kristovi, prostredníctvom Eucharistie majú s celým spoločenstvom účasť na samej Pánovej obete.
„Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania: sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, pri ktorej prijímame Krista, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.“
– Katechizmus Katolíckej cirkvi, druhý oddiel, 3. článok
Vedeli ste, že…?
Raz, keď mal pápež Pius X. (1835 – 1914) za sebou namáhavý deň, unavený si vložil hlavu do dlaní. A práve vtedy mal víziu budúcnosti. Keď sa z nej prebral, začal písať dekrét o svätom prijímaní. Historicky je dosvedčené, že o dekréte svätého prijímania Quam Singulari povedal:
„Tento dokument mi vnukol sám Boh.“
Dňa 8.augusta 1910 uverejnil pápež Pius X., ktorý vošiel do povedomia ľudu ako pápež svätej Eucharistie, dekrét o svätom prijímaní detí. Znížil vek detí, ktoré môžu prijať prvé sväté prijímanie z dvanásť až štrnásť rokov na sedem. Napísal: „Rozhodujúci vek pre svätú spoveď a sväté prijímanie je ten, keď dieťa začína samostatne myslieť.“ Bol presvedčený o tom, že pravá obnova Cirkvi bude možná len v sile svätej Eucharistie. Táto obnova sa musí začať v srdciach detí. V dekréte sa píše:
„Nevinným deťom, ktoré držíme ďaleko od Krista, chýba akákoľvek potrava pre ich duchovný život, čo má nezriedka za následok, že mládež bez akejkoľvek účinnej pomoci sa dostane do rôznych osídiel, stratí čistotu a oddá sa hriechu. A to ešte predtým, než okúsila sväté tajomstvá… Nemôžeme prehliadnuť, že strata prvotnej nevinnosti je veľmi poľutovaniahodná. Dalo by sa jej ešte možno zabrániť, keby už deti v rannom veku prijímali Eucharistiu.“
Z jeho detstva sa spomína príhoda, keď ako malý chlapec Giuseppe Sarto sám chcel prijať Kristovo telo, ale nemohol, lebo ešte nedovŕšil predpísaný vek 14 rokov. Keď prosil biskupa, aby mu to predsa len dovolil, biskup mu povedal: „Keď raz budeš pápežom, môžeš to zmeniť.“ Stalo sa…
Zdroj/autor: obr. č. 1: Marek Vrbičan, obr. č. 2: RKCF Radvaň, obr. č. 3: Wikipédia, text obsahu Vedeli ste, že…? je prevzatý z portálu Moja Komunita.sk, autor: Veronika Florková, zdroj: časopis Víťazstvo Srdca
