Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali anglický názov fašiangy (fašangy).
Zvykom, ktorým fašiangy presahovali do obdobia pôstu, bolo chodenie s klátom na Popolcovú stredu. Je to pravdepodobne pozostatok zvyku súvisiaceho s vysmievaním nevydatých dievčat, ktorým dávali na krk alebo na nohu drevený klátik. Archív pozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: I. Grossmann, zdroj: Wikipédia
Fašiangy (mjasopust) je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou (6. marec 2019). Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4. storočia kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Sviatok Obetovania Pána v chráme – Hromnice, ktoré pripadajú na 2. februára, plnia významnú úlohu aj v ľudovom zvykosloví. K nim sa viazalo nielen množstvo pranostík, predpovedajúcich dĺžku zimy, ale aj samotný deň bol úzko spojený s hospodárskou prosperitou a úrodnosťou.
Do pamätnej knihy obce Dovalovo kronikár Jozef Kropáč na základe starých záznamov zapísal:
„Na Hromnice gazda hneď ako vstal, pozrel aké je počasie, lebo z toho mohol usudzovať, či bude načas orať, alebo či sa zima pretiahne a jarné práce sa oddialia. Poznal to z toho, že ak bol odmäk, tak po Hromniciach prišla tuhá zima, ktorá potom dlho trvala. Keď bol mráz, tak sa úfal, že koncom marca, najneskoršie začiatkom apríla bude mať pole poorané.“
Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, aj keď sa vyskytovali aj spoločné črty. V našom regióne Liptov a v obci Čičmany sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri tejto obchôdzke nezabudli zozbierať vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj pražené šišky, karamel, závin, huspenina a ďalšie miestne špeciality. V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci.
Fašiang v Dovalove
Tohtoročné fašiangové posedenie s tancom pri živej hudbe sa uskutočnilo 17. februára 2020 o 14:00 hod. v Kultúrnom dome v Dovalove.
Videoreportáž čoskoro
2019
2018
Seniori v Dovalove 5. februára 2018 o 14:00 pripravili FAŠIANG v kultúrnom dome.
Autor: Miroslav Števček, TV Liptovský Hrádok
2017
Seniori v Dovalove 28. februára 2017 o 13:00 pripravili FAŠIANG v kultúrnom dome. Do tanca hrala skupina Senior Band z Liptovského Jána.
Autor: Miroslav Števček, TV Liptovský Hrádok
2016
Mestská organizácia JDS v Liptovskom Hrádku v roku 2016 pripravila pre všetky štyri kluby dôchodcov fašiangové posedenie v kultúrnom dome v Dovalove.
2015
Autor: Ľubor Patsch, TV Liptovský Hrádok
Seniorské fašiangy v Dovalove v roku 2014 >
Zdroj: Wikipédia (text a obrázky); Mesačník mesta Liptovský Hrádok, ročník XXVI, č. 2, 2017 (text)