Bádateľská skupina na brehu Dunaja v Budapešti pri topánkach – pamiatke na Židov zastrelených na brehu rieky počas Druhej svetovej vojny.
Koncom júna tohto roka sa niekoľkočlenná skupina mladých dobrodruhov z Dovalova a Hýb vybrala „na skusy“ po vzore svojich pracovitých predkov, ktorí v minulých storočiach chodili na Dolnú zem za zárobkom.
Jedným z takýchto najvyhľadávanejších miest bola Budapešť, kde zruční remeselníci nielen z Liptova zanechali neprehliadnuteľnú stopu na miestnej architektúre (1). Okrem slovenských robotníkov v maďarskej metropole pôsobili aj naši významní kňazi, spisovatelia a básnici: Alexander Rudnay, Štefan Moyzes, Ján Palárik, Daniel M. Bachát, Andrej Radlinský, Ferdinand Juriga, Ján Kollár; architekti Michal M. Harminc, Ján N. Bobula; sochári Vavrinec Dunajský, Ján Fadrus, Jozef Damko, Alojz Štróbl; maliari Július Bencúr, Július Štetka; bádatelia Jozef Petzval, Štefan A. Jedlík; poslanec Uhorského parlamentu a prvý predseda vlády Československa Milan Hodža, herečka Lujza Blahová a mnohí ďalší viac či menej známi vzdelanci, ktorých spoločenský prínos objavujeme doteraz.
Rýdza slovenčina v Budapešti zaznieva dodnes z úst členov živej komunity Slovákov, ktorí sa aj v súčasnosti združujú do slovenských inštitúcií, spravujú slovenskú školu či v rámci slovenských spolkov organizujú hodnotné kultúrne podujatia, ktoré úrovňou nezaostávajú za tými „našimi domácimi“ a nie je výnimkou, ak ich miestami aj prevyšujú.
Miestni Slováci zároveň udržiavajú povedomie o slovenských stopách v Budapešti alebo jednoducho o slovenskej Budapešti ako v roku 2016 svoju knihu (2) mapujúcu slovenskú identitu v meste nazval pán Ladislav Petro. Aj tá nám bola vodítkom pri krátkej prechádzke po VIII. obvode zvanom i Jozefov podľa kostola sv. Jozefa, pri ktorom v roku 1849 začali vychádzať Katolícke noviny (3) a aj dnes sa tam môžete zúčastniť na slovenskej sv. omši, či pri kostole, kde pôsobil Ján Kollár (*1793 – †1852) a dodnes je tu umiestnená jeho pozostalá hodnotná knižnica.
Minulosť Liptova v maďarských archívoch
Tentokrát nás do Budapešti neviedol zárobok, ani pravidelné pozvanie na Terezínske hody, ale bádanie po historických prameňoch viažucich sa k osudom bývalého kráľovského mestečka Hybe.
Za týmto účelom sme navštívili Maďarský národný archív a Séčéniho knižnicu v Budíne, ako aj študovňu oddelenia rukopisov a starých tlačí Maďarskej akadémie vied na peštianskej strane; na štúdium nám tam bol predložený listinný materiál starý niekoľko storočí. Okrem bohato zdobeného interiéru spomínaných inštitúcií v študovni oddelenia rukopisov a vzácnych tlačí našej zvedavej pozornosti neunikla reprodukcia portrétu renesančného básnika Valentína Balašu (*1554 – †1594), ktorý hoci u svojich poddaných na Liptove možno nezanechal veľa láskavých spomienok, zanechal však výraznejšiu stopu v maďarskej ľúbostnej poézii.
Bonusom pobytu bola návšteva Národnej galérie, ktorá ukrýva vzácnu zbierku gotických oltárov zo Slovenska, ktoré sa do Budapešti premiestnili kvôli celoštátnym výstavám koncom 19. storočia (4). Medzi exponátmi sa ukrývajú o. i. monštrancia zo Spišskej Novej Vsi, oltár z dnes už zatopenej obce Liptovská Mara, Liptovského Ondreja či najväčší vystavený „kúsok“ krídlový oltár zo Sabinova.
Počas pobytu našu skupinu sprevádzal pán Pál Benyo, miestny znalec a podpredseda Slovenskej samosprávy Budapešti. Vďaka nemu sa podarilo získať požadované informácie do historického výskumu. Pod jeho vedením sme aspoň „z rýchlika“ spoznali slovenské stopy v Budapešti.
Krátkosť pobytu skupine neumožnila pozrieť si ďalšie architektonické stopy Liptákov v Budapešti akými sú diela cisárskeho sochára Alojza Štróbla (*1856 – †1926) z Fríšfajera pod Vachtarovou pri Kráľovej Lehote, skvosty svetového dedičstva vrátane vily Jána Nepomuka Bobulu (*1844 – †1903) na Andrássyho ulici či domy, v ktorých bývali spoločensky vplyvní Slováci (5). Napriek naplneným bádateľským cieľom, povzbudení záujmom a podporou slovenskej komunity sme z Budapešti odchádzali so zámerom navštíviť metropolu Maďarska opäť a posilniť vzájomné vzťahy so zahraničnými Slovákmi aj prostredníctvom akademickej činnosti.
Milan Jurčo, člen bádateľskej skupiny
Zdroje
- Liptovskí murári v Budapešti, videoreportáž dostupná online tu
- Slovenská Budapešť, L. Petro 2016, Budapešť, ISBN 978-963-12-6485-2
- Katolícke nowiny : Pre obecní lud . In: Bibliografia slovenských novín a časopisov do roku 1918. Martin : Matica slovenská, 1958. 145 s. Citované z online zdroja tu
- Slováci a maďarské Uhorsko. Ondrej Halás. Kultúra, ISSN: 1336-2992. Dostupné online tu
- Ján Nepomuk Bobula (1844 – 1903), L. Petro, 2009, Budapešť, ISBN 978-963-06-7867-4