Od spomienky na významných dovalovských rodákov v roku 2014 po piatich rokoch k výročiam, prirodzene, pribudla ďalšia päťročnica.
Peter Slavomír KOMPIŠ
(*10.8.1859 Dovalovo – † 21.4.1929 Lučenec)
Pseudonym: Čambúrsky, D.O.Valovský
spisovateľ, redaktor, úradník
V roku 2019 uplynulo 90 rokov od jeho úmrtia.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, v rokoch 1881 – 1882 bol obchodníckym učňom v Dobrej Nive, v obdobiach 1878 – 1879 učil v Dolnom Kubíne, 1883 – 1885 bol úradníkom v Banskej Bystrici, 1885 – 1911 úradníkom Tatrabanky v Martine, 1911 – 1914 bol zástupcom Tatrabanky v USA, súčasne v rokoch 1911 – 1925 redaktorom v Pittsburghu. Od roku 1926 žil v Lučenci.
Bol prvým prokuristom Tatrabanky, majiteľom, vydavateľom a redaktorom mesačníka Hospodárske noviny. Stal sa zakladateľom moderného slovenského účtovníctva a spolutvorcom slovenskej peňažníckej terminológie. V USA sa podieľal na rozvoji spoločenského a kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Bol signatárom Memoranda Slovenskej ligy v USA za právo na sebaurčenie slovenského národa.
Jeho diela: Návštevou u priateľa (Budapešť 1909), Cesta do Ameriky (Martin 1911), Čo získali Slováci tisícročnou tvrdou prácou (Pittsburgh 1911), Kompendium (Pittsburgh 1916 ako spoluautor), Ján Kollár (Pittsburgh 1917), Súrna žiadosť amerických Slovákov na Československú republiku v záležitosti Spiša a Oravy (Pittsburgh 1923).
Zdroj: Wikipédia
Ing. Milan JURČO
(*12.11.1921 Dovalovo – † 15.2.1989 Stará Turá)
vedec, básnik, kazateľ
V roku 2019 uplynulo 30 rokov od jeho úmrtia.
Po maturite odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú školu technickú – elektrotechnickú fakultu, ktorú ukončil v roku 1948. Potom 20 rokov pracoval v Štátnom výskumnom ústave drevárskom ako vedúci výskumný pracovník. Dlhé roky bol tajomníkom Cirkvi bratskej a duchovným vodcom hlavne mladých ľudí. Už ako mladý človek spoznal prácu sestier Royových a snažil sa pokračovať v ich diele. Venoval sa ľuďom, ktorí boli v núdzi, pomáhal im duchovne aj prakticky. V auguste 1986 bol vysvätený za kazateľa Cirkvi bratskej v Starej Turej. Bol vedúci výstavby troch modlitební – v Bratislave (Cukrová ulica), Starej Turej a Michalovciach.
Medzi verejnosťou je literárna tvorba Milana Jurča málo známa. Bol doslova skrytý básnik – mysliteľ a vizionár. V „normalizačných časoch“ vydal tri zbierky: Cesta na vrch Morja (1972), Jazyk spieva o Tvojom slove (1975) a Ty si Peter Skala (1980). Po smrti sa k tomu pridala knižka biblických úvah Stretnutie s Ježišom Kristom (1989). Básne písal ľahko, zažito, myšlienkovo hlboko a prenikavo až ostro, takže jeho verše sa Bratskej cirkvi prijímajú ako „bohoslužobné liturgické pomôcky“.
Napriek jeho úzkej spätosti s náboženskými aktivitami a tvorbou sa meno Milana Jurča v záznamoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) spája s funkciou agent (reg. č. 1619).
Zdroj: Staroturanský spravodajca, február 1995; Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti, Ústav pamäti národa
JUDr. Ján GAŠPERÍK
(*21.12.1876 Dovalovo – † 16.1.1949 Nováky)
právnik, organizátor a historik včelárstva
V roku 2019 uplynulo 70 rokov od jeho úmrtia.
V rokoch 1882 – 1885 navštevoval ľudovú školu v rodisku, 1885 – 1888 školu v Liptovskom Hrádku, 1888 – 1892 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Počas obdobia 1892 – 1896 na kolégiu a 1896 – 1900 na Právnickej akadémii v Prešove. Počas svojho života absolvoval viaceré pracovné a študijné cesty a pobyty (1930 Anglicko, 1937 Francúzsko).
V rokoch 1901 – 1918 pracoval ako úradník na právnom oddelení uhorských železníc v Budapešti. V čase rozpadu Rakúska-Uhorska (1918) sa angažoval pri organizačnom zabezpečení osamostatnenia sa čs. železníc. V rokoch 1919 – 1934 pracoval ako prednosta na právnom oddelení, potom ako ústredný inšpektor a neskôr ako hlavný radca čs. štátnych železníc v Bratislave.
Ako jeden z prvých včelárov pochopil nevyhnutnosť vybudovať v Prvej Českolovenskej republike jednotnú a silnú včelársku organizáciu, ktorá by bránila práva včelárov a zároveň poskytovala výhody zamerané na rozvoj včelárstva. V roku 1919 bol spoluzakladateľom Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku (od roku 1931 Krajinské ústredie včelárkych spolkov na Slovensku, 1939 Ústredie slovenských včelárskych spolkov, 1948 Jednota slovenských včelárov). Svojou prácou a aktivitami prispel v roku 1929 aj k vybudovaniu Výskumnej stanice včelárskej v Liptovskom Hrádku a v roku 1932 v Kráľovej pri Senci. V roku 1921 zostrojil úľ „Čechoslovák“ pre šesť včelstiev so spoločným medníkom a od roku 1929 používal a propagoval aj nadstavkový úľ „Slovák“, ktorý sa však pre svoje rozmery v praxi nerozšíril. Navrhol aj špeciálny rámik, ktorý dostal pomenovanie „Gašperíkov rámik“.
Zaoberal sa aj históriou slovenského včelárstva. V roku 1923 bol jedným zo zakladateľov spolkového časopisu Slovenský včelár, do ktorého prispieval odbornými štúdiami a článkami. Krajinské ústredie včelárskych spolkov ho 25.08.1919 zvolilo na svojom prvom valnom zhromaždení za svojho predsedu. V tejto funkcii pracoval až do roku 1939, odkedy bol čestným predsedom Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku. Od roku 1972 pôsobil aj ako podpredseda Svazu zemských ústředí včelářskych spolku ČSR. Od roku 1932 bol členom výboru Zemědelskej rady pre Slovensko. V roku 1924 bol vyznamenaný striebornou medailou Zemědelskej jednoty ČSR a v roku 1937 zlatou medailou Svazu zemských ústředí včelárskych spolku ČSR a Krajinského ústredia včelárskych spolkov.
Svojimi rozsiahlymi vedomosťami a výsledkami práce dôstojne reprezentoval Slovensko na viacerých medzinárodných včelárskych kongresoch a konferenciách. V Liptovskom Hrádku, podobne ako i po J. N. Bobulovi, pomenovali po ňom ulicu, kde sídli Ústav včelárstva. Za celoživotnú záslužnú prácu v prospech včelárstva mu udelili titul Čestný člen SZV in memoriam. V jeho pozostalosti je celý rad kníh písaných v poľštine, srbštine, francúzštine. Pochovaný je na Liptove, neďaleko Dovalova, v Michalove.
V roku 2019 o živote a diele JUDr. Jána Gašperíka vyšla publikácia Ján Gašperík – život a dielo. Význam celoživotného diela Dr. Jána Gašperíka v prospech slovenského včelárstva ocenila aj podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, ktorá mu 17. augusta 2019 udelila cenu ministra in memoriam.
Synom Jána Gašperíka bol Juraj Gašperík, významný slovenský chemik.
Zdroj: Kronika nášho rodu, Ing. Juraj Gašperík CSc, nar. 1944, vnuk, Wikipédia; fotografia portrétu Spolok včelárov Slovenska, fotografie z expozície Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva z archívu M. Jurčovej